Odlehlé cvičiště

,,Slyšel jsem o jednom skvělém obchodu s Ramenem, měl by být ve vesnici." Zvedl jsem se a šel jsem si pro kunai který jsem předtím upustil na zem. Obrátil jsem se zpět a podal Yuzurovi ruku, abych mu pomohl se zvednout. ,,Jdeme tedy?"

Usmál jsem se a zvedl se s jeho pomocí. "Jasně!", řekl jsem. "Kolik ti vlastně je, jestli se můžu zeptat. Vypadáš mladě a jsi silný, tak se zajímám.", zeptal jsem se ho a v hlavě mi běhaly ruzne typy: "20? Ne, to je moc. Mladší jak já být nemůže. To znamená, že je mu mezi 16 a 20. Asi."

,,Lichotí mi, že vypadám tak mladý, ale ve skutečnosti mi je 27 let. Kolik let je tobě ? kdybych měl hádat řekl bych tak 17-19. Soudím podle toho co jsem viděl v souboji s mým klonem. Umíš se hýbat a jsi silný, při souboji přemýšlíš, ale také se máš ještě co učit." zasmál jsem se své další rýpavé poznámce a pomalu jsem vyšel cestou k vesnici.

Je mi 16. Ale byl bych mnohem silnější, kdybych ty 2 roky nebyl vězněn ve Skryté Oblačné a mohl trénovat. Ale určitě budu trénovat, jak jen můžu a ty 2 roky doženu hned! Budu nejsilnější ninja na světe! Hehe...takové jsou mé plány.", řekl s úsměvem na tváři. Ale v hlavě mi běhalo pár myšlenek: "Ale vážně, musím zesílit, abych byl schopný ochraňovat ostatní."

Prišiel čas udrieť.
Najprv som ale musel skontrolovať situáciu, hoci mi sensei tvrdil, že jeho klon je omnoho slabší ako on sám, neveril som tomu a nepodceňoval som.
Klon sa nedíval na mňa, čo mi bolo podozrivé. Nenápadne som skontroloval bod, na ktorý mieril očami, no nič som nezazrel. Čo má asi na pláne?
To nezistím, kým sa nepohnem. Aktivoval som nabitú techniku Zo No Ashi a začal konať. V stotine som bol za senseiovým klonom a mieril mu kopom na hlavu. V behu som hmatal po kunaii, počas kopu sa mi ho podarilo vytiahnuť. Prečo, to ešte zistíš..
Hoci bez klanových techník niesom najrýchlejší, s nimi je to niečo úplne iné. Verím, že ma v tomto sparing súboji nezradia.

,,Já tu taky dlouho nebyl, kvůli trénování sannin módu a o selhání v ochraně lidí bych mohl vyprávět." smutně jsem se koukl na nebe. ,, Už nikdo neumře, musím být dost silný." pronesl jsem zhruba polovičním hlasem. Už jsme se blížili k vesnici a já měl čím dál větší chuť i hlad. ,,já ten Ramen sním snad i s miskou." Začal jsem se smát a pokračoval jsem v chůzi.

"Docela mi po našem, respektive souboji s tvým klonem taky vyhládlo. Doufám, že ten rámen bude lepší než tvůj klon.", řekl jsem a začal jsem se nahlas smát. "Dělám si legraci. Byl opravdu silný.", řekl jsem a přestával jsem se smát, když v tom najednou: "Huah! *Bum*...Jau." Zakopl jsem. Když jsem se podíval za sebe, tak jsem uviděl svůj kunai, který jsem hodil po Renjiho klonu. Podíval jsem se na Renjiho a s posměchem jsem řekl: "Tak tomuhle se říká karma." Vzal jsem kunai, strčil si ho do brašny a postavil se. V duchu jsem si přitom říkal: "Tak tohle se může stat jenom mně."

Už som cítil, ako sa moja noha dotkne jeho hlavy, ale zrazu sa niečo stalo. On.. Vykryl môj útok ?! Ako mohol? Možno som predsa len pomalý.. Alebo on príliš rýchly..
Nesmiem sa teraz ale zapodievať týmito vecami, sensei je očividne proste úplne na inej úrovni ako ja. V hlave sa mi odrazu zablysol skvelý nápad.
Som si istý, že klon upriamil pozornosť na kunai, čaká úder. Som si ale vedomý svojej výhody, sme za jeho chrbtom.
Hneď po zachytení kopu som dal nohu späť na zem, aby som mal pevné postavenie.
Klon ani nemohol cítiť, ako sa noha odlepila od jeho ruky, už mu na tú istú mierila moja ruka s kunaiom.
V tejto chvíli má len pár možnosti, vo väčšine prípadov by som mal mať výhodu.
Uvidíme teda, ako sa súboj ďalej vyvine.

Nič mi nevyšlo tak, ako som si predstavoval, nemôžem ale v žiadnom prípade stratiť hlavu.
Úderu môjho kunaiu sa uhol skrčením a miernym odstúpením, vzápätí na mňa mieril kopom z otočky. Snažil som sa rýchlo stiahnuť, nanešťastie, ani to nevyšlo tak, ako som chcel.
Ako náhle som zaregistroval kop, bolo neskoro. Odrazil som sa rýchlo dozadu, no ajtak sa ma dotkol, kopol ma do boku. V lete som cítil, ako ma naklonilo a neudržal som balans. V tlaku situácie som sa zmohol už len na ledabolý hod kunaiom, ktorý mieril na plece, avšak mohol ho len škrabnúť.
Prudko som padol na stranu tela a oškrel si ruku. Nemal som čas na stonanie, rýchlo som vstal.
Tentoraz zrejme útok nehám na klon, aj ja chcem vidieť jeho neobmedzenú ofenzívnu schopnosť. Postavím sa to bojového stancu a naznačím rukou vyzvanie.

Hoc som práve utrpel solídny úder, senseiove slová ma nabudili a znovu som mal chuť pokračovať a zvíťaziť.
Ako náhle klon hodil dymové bomby, pousmial som sa, napadla mi totiž ďalšia taktika.
V hlave mi zaznelo:

UTÍKEJ, YASHIMO!

A tak som utekal. Chcel som využiť svoje jutsu naplno a tak som šprintoval do plných v tvare kruhu. Hoc som bol rýchly ako svetlo, bol som aj ostražitý. Nechcem predsa nabúrať do stromu alebo podobne..
Ako náhle by sa začal dym rozháňať, neprestávam utekať. Nedávam klonu šancu zastihnúť ma, ja môžem udrieť prakticky kedykoľvek, on musí útok pečlivo načasovať, navyše, budem ho očakávať.

Dym úplne zmizol, klon tam ale nebol. Čo to tak môže znamenať? Chystá nejaké genjutsu? Nehám sa prekvapiť.
Aj napriek dlhej reťazi nepríjemných myšlienok pokračujem v behu. Mám obavy, čo sa stane, avšak nesmiem sa nehať rozhodiť.
Do ruky som tentoraz pochytil fuuma shuriken, pre istotu.
Energia mi pomaly ubúda, romýšľam, čo ďalej. Najprv nehám klona, nech sa predvedie a potom sa podľa toho zariadim.
Chakry mi ostáva už len trochu, zvládnem ešte jednu techniku. Už asi aj viem ktorú..

Behanie v kruhoch ma až tak neunavilo, ale pociťoval som to. Keďže klon nebol viditeľný a zjavne neplánuje hneď tak zaútočiť prestávam s točením.
Môj zrak padne na zapichnuté tanto. Čo je na ňom ? Je na ňom snaď nejaké lanko?
Jednak ma zaujíma, čo zvláštne s ním je, ale na druhej strane mám obavy, že je to pasca.
Napokon sa ale predsa len rozhodnem tanto skontrolovať, predtým si ale pripravím Kawarimi no Jutsu , keby niečo.
Priblížim sa k tantu a preskúmam ho. Ak okolo nieje žiadne lanko, ani nič podobné, vytiahnem ho zo zeme, očakávajúc zásah súpera. Mám pripravený únik, čiže žiadny strach.

Ako náhle som vytiahol tanto, nestalo sa nič pozoruhodné, až na mierny pohyb v kríkoch. Žeby som predsa len niečo spustil, niečo podzemné?
Do kríkov sa pozrieť radšej nejdem, je to pre mňa bojový mat, súper vidí všetko, ja nič.
Rozhodol som sa pre najjednoduchšie riešenie, a teda okúsiť bez priamej konfrontácie.
Napriahol som sa a vrhol fuuma shuriken do kríku. Napäto som čakal, čo sa stane. Je tam predsa len klon alebo len nejaký mechanizmus/pasca?
Musel som si znovu pre istotu pripraviť kawarimi, ak som ale v genjutsu, má to pre mňa nulový význam.

Ako som očakával, v kríku nebol a navyše to bola aj pasca. Mal som našťastie prirpavenú techniku na to, aby som útok odvrátil.
Ako náhle ma lístok omotal do zhruba polovice tela, aktivovalo sa Kawarimi no jutsu a ostal zo mňa len peň. Získal som rovnaký status ako klon, bol som zrejme mimo jeho dohľadu, rovnako ako mimo dohľadu senseia.
Čo ale ďalej robiť? Musím ho zrejme pohľadať, avšak je to nanajvýš nebezpečné.
Mám nápad! Prikrčený v kríku začnem skladať pečate na Oboro Bunshin no Jutsu , je to posledná technika, čo zvládnem.
Dokončím pečate a v hlave vykríknem: "Oboro Bunshin!"
Obvykle táto technika vytvorí mnoho klonov, mne sa kvôli nedostatku chakry podarili len štyria.
Ako náhle sa zjavia, začnú bezducho vychádzať z kríkov na ihrisko a ja s nimi, sme úplne zhodní.
Stále očakávam útok, ale nemôžem sa príliš obzerať, bolo by to ľahko viditeľné. Uvidíme, čo bude ďalej.

Napokon sa klon objavil, taktiež vytvoril klony- podľa názvu vodné.
Tie moje niesú boja-schopné, o tých jeho neviem, keďže je to ale Jounin a sám Kage Bunshin, je to takmer isté.
Ako náhle klony začnú útočiť, zameriam sa na ten hlavný. Musím ju predsa uštedriť aspoň jeden úder! Napadá mi ďalšia finta. Siahnem si rýchlo do vrecka a namatám priesvitné lanko. Nachvíľu poskočím za klony, aby ma nebolo vidieť a rýchlo lanko priviažem na kunai, upevním lanko o ruku a chytím. Som pripravený!
Začnem sa rozbiehať, miešam sa a prechádzam cez svoje klony dúfajúc, že ho aspoň trochu zmätiem. Som už len kúsok pred jeho klonmi, keď poskočím a vrhnem kunai tesne vedľa neho, aby splnil účel. Lanko je dosť dlhé, postupne ho uvoľňujem. Už len čakať, či mi tento úder vyjde..

Moja taktika nevyšla, rýchlo ma odhalili. Najprv sa budem musieť zbaviť vodných klonov.
Šli na mňa traja, jeden už bol blízko, toho štvrtého som nikde nevidel a obávam sa, že je za mnou alebo prípadne nebodaj podo mnou.
Aby som uhol obidvom klonovým útokom, musel som skočiť dozadu. Ani to avšak úplne nepomohlo.
Odrazil som sa dozadu, keď mi klon kunaiom porezal stehno. Druhý kunai našťastie minul. Tentoraz som už neudržal bolesť a s hnevom a rozhorčením som zhúkol: "ARGHHHHH!!!"
Došla mi trpezlivosť, prestal som sa zamýšľať. Ako náhle som dopadol, okrem toho že sa mi podlomila porezaná noha, stlačil som kunai, ktorý som mal upevnený na ruke a nohami sa odrazil naspäť ku klonu.
Kunai som mu mieril do brucha, druhú ruku som mal pripravenú na úder do hlavy.
Očakával som aj ďalšie dva klony, preto som hneď vzápätí spravil reznú otočku o 360°, aby som sa aspoň minimálne pokryl.